Správa zo stretnutia Umenie viesť waldorfskú školu, júl 2018, Nemesvámos

Streda, 11. Júl 2018

IAO – ART OF LEADING WALDORF SCHOOL
Prvé z troch plánovaných stretnutí
NEMESVÁMOS, 2.-4.7.2018

Správa zo stretnutia, Slavomír Lichvár

Obsah:
1. úvodné slovo Nany Goebel, 2.7.2018
2. k metodike práce pracovných skupín
3. výstupy z pracovných skupín
4. príklady dobrej praxe
5. možné témy pre pedagogický výskum

1. Úvodné slovo Nany Goebel

– niektoré reálie 1. waldorfskej školy Uhlandshoehe, Stuttgart
– republikánske zriadenie nerovná sa demokratická škola: Waldorfská škola ako škola bez hierarchickej pozície riaditeľa, a zároveň nie ako škola, kde má každý (teda aj rodič a žiak) rovnaké právo zasahovať. Teda škola, ktorá žije z iniciatívy učiteľov; kde je každý zodpovedný za celok. Iniciatíva a zodpovednosť – dva piliere wald. šk. Iniciatíva aj v malom – kto zdvihne papierik na školskom dvore UŽ vyvinul zmysluplnú iniciatívu.
– Steiner: Samospráva smeruje prirodzene k roztriešteniu (“Zersplittern”).
Parafráza, Steiner, Erziehungsfrage als Sozialefrage, 15.8.1919:
—“Ak chcete utvoriť veľmi nový systém riadenia, ktorý berie každú individualitu rovnako vážne, musíte pracovať na jednotiacom duchu.”
— otázka vzdelávania učiteľov. Dôležité je základné naladenie duše (učiteľa), lebo to prúdi k žiakom.
— 1. učiteľ musí byť predchnutý nadzmyslovou skutočnosťou
— 2. potrebuje vnútorne pohyblivé myslenie
— 3. nezaujíma sa iba o to, čo sa deje po smrti, ale o to, čo sa deje pred narodením človeka
Tak dosahujeme vo vzdelávaní výchovu indivídua, ja, Steiner nazýva fyziognomickou výchovou. Príspevok waldorfskej pedagogiky je v podpore individuálneho vývoja naproti tendencii doby, ktorá ľudí unifikuje, robí jednakými, jednotvárnymi. “Coca-cola culture.”
Ako podporiť jednotiaceho ducha školy? V piatok ráno po konferencii všetky deti všade na svete jasne vidia na učiteľovom vnútornom postoji aká bola konferencia – či zaujímavá, nabíjajúca alebo vyčerpávajúca. Úlohou konferencie nie je robiť rozhodnutia (ktoré sú vlastne väčšinou veľmi jednoduché, až banálne), ale pracovať na pedagogickom výskume!
– štyri učiteľské cnosti – iniciatíva, záujem, neuzavrieť kompromis s nepravdou, nezatrpknúť – ako vnútorný postoj, nie vonkajší predpis

2. K metodike pracovných skupín
“Chceme sa niečo naučiť. Preto budeme pracovať tak, že budeme zároveň školiť svoje myslenie.”
– jasne vymedziť otázku
– určiť moderátora skupiny. Má za úlohu strážiť čas a to, či ľudia hovoria k téme.
– určiť hovorcu, ktorý potom v širokom kruhu podá výstup z pracovnej skupiny. Nie nudný výstup typu: “Hovorili sme o tom, a potom o tom a potom o atď.” Ale efektívny výstup štýlom: “Navrhujeme to a to.”

3. Výstupy z pracovných skupín
– “Understanding the outcomes” – V našich podmienkach je kľúčové, aby každý jeden človek v škole poznal zodpovednosť, ktorá leží na pleciach riaditeľa. Lebo ten nesie finálnu zodpovednosť v prípade ťažšieho zranenia žiaka, závažného pochybenia učiteľa a pod. Len tak je možná efektívna samospráva.
– Stručné a jasné písomné vymedzenie úloh, dohôd a pravidiel školy. Úloha zmluvy o štúdiu, pracovnej zmluvy a pod.
– Úlohy si žiadajú prehľadný mandát. Jasnosť zadania je už samotným krokom k efektívnosti riešenia.
– Do pozície učiteľa, či člena pracovnej skupiny je potrebné človeka uviesť. Dôležitá je vzájomná podpora. Jasné zadanie (ak treba písomné), vízia a podpora. Nie kontrola a trest za nesplnenie úloh. Potreba mentora, dôveryhodnej neutrálnej osoby, ombutsmana (ktorý/á má aj dôveru rodičov).
– Záujem podporuje záujem. Angažovaný učiteľ s trpezlivou ochotou stále znova objasňovať východiská pedagogiky nájde angažovaných rodičov i žiakov. Záujem začína láskou.
– Kultúra poďakovania a docenenia.
– Zmenu prináša vždy jednotlivec: “Ja to chcem spraviť.” – je zdravý postoj. Hľadanie toho, kto to spraví a kto ponesie zodpovednosť je neefektívny postoj. Nebyť otrokom idey, ale jej živým reprezentantom.
– Pracovná skupina, či poverený jednotlivec musí mať právo v danej veci rozhodnúť. Konkrétni ľudia v kolégiu musia mať schopnosť rozpoznať kompetentnosť druhého a vložiť mu plnú dôveru, teda aj právo rozhodnúť: “Look for individual responsibility and give the right to decide. Ten you will create trust.”
– To, čo spojí učiteľa a rodiča je, keď postavia do stredu svojho záujmu dieťa.

– 50% energie musíme sústrediť na budúcnosť. Inak všetku energiu premrháme iba na čľapkanie sa v momentálnej situácii, probléme.

4. Príklady dobrej praxe
– Na jednej protestantskej škole v Berlíne (nie waldorfská škola) pestujú kultúru poďakovania. Každý piatok počas 15 minút, kedy sa zíde celá škola, môže ktokoľvek (žiak, učiteľ, zamestnanec) predstúpiť pred ostatných a poďakovať za niečo, čo si cení na druhom v konkrétnej situácii, ktorú v ten týždeň zažil. Poďakovania sú často aj za odvážny čin (napríklad proti šikane).
– Na jednej škole v Thajsku majú kaviarničku, ktorá je miestom stretnutia a rozhovorov medzi rodičmi. Jedného dňa učiteľ tejto školy zbadal v kaviarni pokazenú stoličku. Zdvihol telefón, zavolal školníka. Do dvoch hodín bola stolička opravená. Príklad jasnej predstavy o primeranom výchovnom priestore. Spomenutý učiteľ tiež inicioval, aby rodičia varili v priestore škôlky, lebo pozoroval, že deti sa nehrajú, keďže nevidia svojich rodičov pri práci. Rodičia začali variť, deti spolu s dospelými začali pestovať zeleninu na varenie a po čase sa začali opäť hrať. Príklad jasnej pedagogickej vízie – aplikovaného poznatku zo seminára (učiteľ študoval 4 roky v USA). Najprv nasleduj jasný postup, lebo to ti neskôr umožní jednať tvorivo, slobodne, a pritom pedagogicky oprávnene.
– V jednej maďarskej škole mali roky problém nájsť sprevádzajúceho učiteľa do deviatky. Skúšali všetko možné, nič nepomáhalo. Napokon si položili pracovnú otázku: “Čo je to v tej pozícii sprevádzajúceho učiteľa deviatakov také, že to nikto nechce robiť?” Po krátkom čase práce na tejto otázke sa našiel dobrovoľník pre túto pozíciu.
– Na steinerovských školách v Anglicku majú tzv. Code of Conduct, písomné Memorandum zdravých návykov. Ide o dokument koncipovaný počas dlhšieho obdobia (ideálne nie krízového) a konzultovaný s každým jedným zúčastneným, v ktorom sú zakotvené charakteristiky toho, ako sa k sebe navzájom chceme správať, prípadne vysporiadať s problémami – napr. keď dôjde k šikane, ohováraniu a pod. Takýto dokument pôsobí výrazne preventívne proti negatívnym javom v spoločenstve.

5. Možné otázky/ okruhy pre pedagogický výskum
– Zdieľať si vydarenú epochu. Napríklad náuku o kameňoch :-)))
– Prečo som práve ja práve vo waldorfskej škole? (Otázka motívu samotnej školy. Biografia školy, jednotlivca.)
– Ako vniesť do svojej pedagogickej práce nepredstieranú radosť?
– Čo môžeme očakávať u detí, ktoré prichádzajú do prvej triedy, keď
— majú uvarené mozgy v dôsledku toho, že im rodičia v rannom veku nechránia fontanelu pred slnkom čapicou?
— kvôli “buginám” strácajú kontakt s matkou a sú vystavené priamo vonkajšiemu svetu?
— sa matky s deťmi v rannom veku už vôbec nezhovárajú?
– Je pre waldorfskú školu dôležité byť malou, milou školou, alebo školou s kvalitnou pedagogikou? Ako sa môže waldorfská škola stať kultúrnym činom prítomnej doby?

Koľko waldorfských škôl je vo svete po 100 rokoch od založenia prvej školy v Stuttgarte?

Pondelok, 09. Apríl 2018

Ako to celé začalo: História waldorfskej školy
Nana Göbel

Po založení waldorfskej školy na Uhladshöhe v septembri 1919 v Stuttgarte rástla škola veľmi rýchlo. Deti robotníkov cigaretovej fabriky Waldorf Astoria prichádzali z iniciatívy zakladateľov Emila a Berty Moltových, ale rovnako tak prichádzalo aj mnoho ďalších detí, ktorých rodičia po skončení prvej svetovej vojny hľadali ľudskejšie hodnoty a novú pedagogiku. Bolo tu dvanásť zakladajúcich učiteliek a učiteľov. Rudolfom Steinerom boli pozvaní k štrnásťdňovému kurzu a tu boli pripravovaní po stránke všeobecného poznávania človeka a po stránke didaktickej. Následne sa museli učiť novej pedagogike za behu vyučovania. Deti a učitelia sa učili spoločne. A keď k tomuto dôjde, ide o waldorfskú pedagogiku. To znamená, o spoločný vývoj.
Do začiatku druhej svetovej vojny bolo založených ďalších 34 waldorfských škôl: v Nemecku, Švajčiarsku, Holandsku, Anglicku, Nórsku a Švédsku, v Maďarsku a v Rakúsku, ako aj v USA. Iniciatívy podporované Rudolfom Steinerom niesli zakaždým iné mená. Bola tu Friedwartschule, Goetheschule, Vrije School, New School. Zakladateľmi založená mnohorakosť so spoločným koreňom. Vzdelávanie učiteľov – a o učiteľov bola vtedy tak ako dnes núdza – sa koncentrovalo na Stuttgart; čoskoro sa však pridali vzdelávania vo Švajčiarsku a Anglicku. Vládnutie národných socialistov a druhá svetová vojna viedli k zatvoreniu škôl v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku, čiastočne v Holandsku a Nórsku. Vo Švajčiarsku, v Anglicku a v USA sa školy naďalej zväčšovali a počas vojny pribúdali ďalšie.
Od 1945 do 1989 sa waldorfské hnutie skonsolidovalo a stalo sa veľmi rozšíreným a dobre zabezpečeným pedagogickým modelom. Pedagogická veda naň nazerala skepticky až odťažito. V niektorých štátoch, ako napríklad v Nemecku, Holandsku a Škandinávii, boli slobodné waldorfské školy ako školy v slobodnej držbe štátne subvenované. Vo väčšine štátov financujú školy rodičia, a keďže sem prúdilo mnoho detí a rodičov, boli zakladané mnohé nové škôlky a školy, predovšetkým v Európe. Napriek čiastočne prekérnej hospodárskej situácii waldorfské hnutie narastalo. V roku 1985 bolo v 23 krajinách už 306 škôl.
Od polovice osemdesiatych rokov do dnes nasledovalo globálne rozšírenie až do najvzdialenejších končín Zeme. Záujem o waldorfskú pedagogiku spočíva v približne polovici všetkých štátov (v takmer 100 štátoch), nezávisle od reči, náboženskej príslušnosti, demokratických alebo tendenčne totalitných režimov. Na všetkých kontinentoch sú waldorfské škôlky a waldorfské školy ako aj im zodpovedajúce vzdelávania. Sú tu rodičia, ktorí sa starajú o rast a deti, ktoré svojich rodičov vedú. Chcú budúcnosť, v ktorej môže byť získaná humánnosť, v ktorej je možný zdravý vývoj, a tým aj spoločenská účasť. Waldorfské hnutie s približne 1100 školami a vyše 2000 škôlkami sa stalo najväčším školským slobodným hnutím vo svete.

Doplnenie prekladateľa:
Presný počet oficiálne evidovaných waldorfských škôl 1149 a škôlok 1817 nájdete tu

Viac o iniciatívach k oslave stého výročia waldorfskej pedagogiky vo svete nájdete na stránke Waldorf 100

Správa zo Sotkania priateľov waldorfských škôl 2018

Sobota, 31. Marec 2018

Krátka správa zo sotkania priateľov waldorfských škôl Slovenska v roku 2018

V dňoch 2.-3. 3. 2018 sa v priestoroch waldorfskej školy v Bratislave uskutočnilo stretnutie zástupcov slovenských waldorfských iniciatív. Stretnutie bolo inšpirované konferenčnou prácou európskej asociácie IAO (Asociácia pre waldorfskú pedagogiku v strednej a východnej Európe) a priznávam, že nemalo vopred jasne stanovené ciele s výnimkou snahy vytvoriť priestor zdieľania. Odtiaľ aj názov stretnutia: „sotkanie“ je pracovný pokus o slovenskú variáciu českého slova „setkání“, v ktorom zaznieva slovo „tkanie“ na rozdiel od konfrontačne vyznievajúceho slovenského slova „stretnutie“, v ktorom je zrejmý slovný základ „tnúť“.
Praktická rovina stretnutia bola prehĺbená spoločným spevom, štúdiom príhovoru Rudolfa Steinera k osadenstvu prvej waldorfskej školy v Stuttgarte a úvodným biografickým exkurzom Dimitr Pešev. Dimitr Pešev bol v čase druhej svetovej vojny predsedom bulharského parlamentu, ktorý spôsobil politický domino efekt a zastavil tak deportáciu bulharských Židov, ktorí už boli natlačení v dobytčích vagónoch na cestu do pracovných táborov smrti. Jeho unikátny príspevok je práve dnes vzorom ľudskosti a skromného praktického hrdinstva. Fakt, že Pešev zostal do konca svojho života zabudnutý je zas mementom. Ako ľahko môže propaganda prekryť pravý stav vecí! Peševove zásluhy záchrany Židov si chceli po vojne privlastniť bulharskí komunisti. Dnes sa o jeho rehabilitáciu snaží, ako to tiež v takýchto prípadoch býva, na základe nezištnej individuálnej iniciatívy taliansky novinár a esejista Gabriele Nissim.
Stručný súhrn základných tém, ktoré odzneli v kruhu zástupcov Súkromných základných škôl waldorfských v Bratislave a Košiciach, waldorfských škôlok v Bratislave (Hviezdičky, Hájanka), v Senci a Košiciach a iniciatív v Petržalke (Sloboda k výchove), Nových Zámkoch (škôlka Kmeň a Živá škola), Prievidzi a Stupave (lesná malotriedka):
– kľúčovou otázkou v živote škôl sa stáva oživenie vzťahu zriaďovateľ (Výchova k slobode) a školy v Bratislave a Košiciach, no predovšetkých vzťahu Výchova k slobode a Asociácia priateľov slobodných waldorfských škôl Slovenska; táto otázka súvisí s ujasnením toho, kto má zastupovať waldorfské hnutie – ministerstvo školstva, keďže doteraz je tento vzťah vzťahom jednej školy voči ministerstvu, z čoho vyplýva jednoznačná mocenská prevaha orgánov štátnej správy
– zástupcovia waldorfského vzdelávania (Mirka Heribanová, Erich Šašinka, Ivana Bartovičová) oznámili zámer ukončiť aktivity vzdelávania do času, kým sa nenájde nový/á koordinátor/ka wvzdelávania
– škôlky v Bratislave a Senci vyjadrili spoločné prianie užšie spolupracovať so školou vo veci zápisu žiakov do prvého ročníka (jednak vzhľadom na rastúci počet predškolákov ako aj na kompetentnejšie posúdenie zrelosti žiakov zo strany triedneho učiteľa)
– ako spoločná téma škôlok sa viacnásobne skloňovala potreba spoločnej konferenčnej práce (na celoslovenskej úrovni) a teror zo strany Úradu verejného zdravotníctva (hygiena)
– individuálna iniciatíva Ericha Šašinku k vytvoreniu postu Administrátora waldorfskej pedagogiky na Slovensku; nebolo špecifikované, či by šlo o post v rámci APSWŠ, Výchovy k slobode alebo bratislavskej školy
Počas Sotkania som mohol opätovne vnímať, že živé stretnutie (pretkávanie, sotkávanie) vzbudzuje v ľuďoch nové nadšenie a odhodlanie do všedného dňa. Vidím preto zmysel koncipovať do budúcnosti Sotkanie ako pedagogickú konferenciu slovenských waldorfských iniciatív, kde bude možné pracovať na štyroch „bytostných článkoch“ hnutia:
– fyzické telo – záujem o organizačné otázky
– éterické telo – záujem o situáciu detí na Slovensku
– astrálne telo – záujem o antroposofické základy pedagogiky
– ja – záujem o ľudí činných v hnutí a ich problémy
Napriek práve povedanému bolo vlastne vo všetkých príspevkoch účastníkov cítiť tému moci. Či už je to mocensko-arogantný postoj štátnych orgánov, ktorý spočíva v obmedzovaní realizácie kladne vyhodnoteného experimentálneho overovania, alebo ťaživý pocit akejsi nejasnej zodpovednosti, ktorá si kladie za úlohu chrániť waldorf i pred ľuďmi z vlastných radov, ktorí by svojou osobnou iniciatívou mohli hnutiu poškodiť. V tomto smere veľmi trefne na stretnutí zaznela parafráza z diela Bernarda C.J. Lievegoeda o tom, že antroposofické iniciatívy sú slabé, pričom to čo ich oslabuje je neschopnosť spolupracovať.
Ako svoju momentálnu inšpiráciu k náprave tohto stavu uvádzam na tomto mieste tri východiská praktického myslenia ako ich v jednej zo svojich prednášok vyslovil Rudolf Steiner:
– všestranný záujem o okolitý svet
– chuť a láska k našim vlastným činom, jednaniu
– vnútorné uspokojenie aj z takého myslenia, ktoré nemá učelný charakter, t.j. z myslenia samého o sebe a pre seba
Ako stojíme v snahe konfrontovať sa s požiadavkami doby práve voči druhému bodu – chuti a láske k vlastnému jednaniu?

Pre potreby APSWŠ spracoval Slavomír Lichvár