Správa zo Sotkania priateľov waldorfských škôl 2018

Sobota, 31. Marec 2018

Krátka správa zo sotkania priateľov waldorfských škôl Slovenska v roku 2018

V dňoch 2.-3. 3. 2018 sa v priestoroch waldorfskej školy v Bratislave uskutočnilo stretnutie zástupcov slovenských waldorfských iniciatív. Stretnutie bolo inšpirované konferenčnou prácou európskej asociácie IAO (Asociácia pre waldorfskú pedagogiku v strednej a východnej Európe) a priznávam, že nemalo vopred jasne stanovené ciele s výnimkou snahy vytvoriť priestor zdieľania. Odtiaľ aj názov stretnutia: „sotkanie“ je pracovný pokus o slovenskú variáciu českého slova „setkání“, v ktorom zaznieva slovo „tkanie“ na rozdiel od konfrontačne vyznievajúceho slovenského slova „stretnutie“, v ktorom je zrejmý slovný základ „tnúť“.
Praktická rovina stretnutia bola prehĺbená spoločným spevom, štúdiom príhovoru Rudolfa Steinera k osadenstvu prvej waldorfskej školy v Stuttgarte a úvodným biografickým exkurzom Dimitr Pešev. Dimitr Pešev bol v čase druhej svetovej vojny predsedom bulharského parlamentu, ktorý spôsobil politický domino efekt a zastavil tak deportáciu bulharských Židov, ktorí už boli natlačení v dobytčích vagónoch na cestu do pracovných táborov smrti. Jeho unikátny príspevok je práve dnes vzorom ľudskosti a skromného praktického hrdinstva. Fakt, že Pešev zostal do konca svojho života zabudnutý je zas mementom. Ako ľahko môže propaganda prekryť pravý stav vecí! Peševove zásluhy záchrany Židov si chceli po vojne privlastniť bulharskí komunisti. Dnes sa o jeho rehabilitáciu snaží, ako to tiež v takýchto prípadoch býva, na základe nezištnej individuálnej iniciatívy taliansky novinár a esejista Gabriele Nissim.
Stručný súhrn základných tém, ktoré odzneli v kruhu zástupcov Súkromných základných škôl waldorfských v Bratislave a Košiciach, waldorfských škôlok v Bratislave (Hviezdičky, Hájanka), v Senci a Košiciach a iniciatív v Petržalke (Sloboda k výchove), Nových Zámkoch (škôlka Kmeň a Živá škola), Prievidzi a Stupave (lesná malotriedka):
– kľúčovou otázkou v živote škôl sa stáva oživenie vzťahu zriaďovateľ (Výchova k slobode) a školy v Bratislave a Košiciach, no predovšetkých vzťahu Výchova k slobode a Asociácia priateľov slobodných waldorfských škôl Slovenska; táto otázka súvisí s ujasnením toho, kto má zastupovať waldorfské hnutie – ministerstvo školstva, keďže doteraz je tento vzťah vzťahom jednej školy voči ministerstvu, z čoho vyplýva jednoznačná mocenská prevaha orgánov štátnej správy
– zástupcovia waldorfského vzdelávania (Mirka Heribanová, Erich Šašinka, Ivana Bartovičová) oznámili zámer ukončiť aktivity vzdelávania do času, kým sa nenájde nový/á koordinátor/ka wvzdelávania
– škôlky v Bratislave a Senci vyjadrili spoločné prianie užšie spolupracovať so školou vo veci zápisu žiakov do prvého ročníka (jednak vzhľadom na rastúci počet predškolákov ako aj na kompetentnejšie posúdenie zrelosti žiakov zo strany triedneho učiteľa)
– ako spoločná téma škôlok sa viacnásobne skloňovala potreba spoločnej konferenčnej práce (na celoslovenskej úrovni) a teror zo strany Úradu verejného zdravotníctva (hygiena)
– individuálna iniciatíva Ericha Šašinku k vytvoreniu postu Administrátora waldorfskej pedagogiky na Slovensku; nebolo špecifikované, či by šlo o post v rámci APSWŠ, Výchovy k slobode alebo bratislavskej školy
Počas Sotkania som mohol opätovne vnímať, že živé stretnutie (pretkávanie, sotkávanie) vzbudzuje v ľuďoch nové nadšenie a odhodlanie do všedného dňa. Vidím preto zmysel koncipovať do budúcnosti Sotkanie ako pedagogickú konferenciu slovenských waldorfských iniciatív, kde bude možné pracovať na štyroch „bytostných článkoch“ hnutia:
– fyzické telo – záujem o organizačné otázky
– éterické telo – záujem o situáciu detí na Slovensku
– astrálne telo – záujem o antroposofické základy pedagogiky
– ja – záujem o ľudí činných v hnutí a ich problémy
Napriek práve povedanému bolo vlastne vo všetkých príspevkoch účastníkov cítiť tému moci. Či už je to mocensko-arogantný postoj štátnych orgánov, ktorý spočíva v obmedzovaní realizácie kladne vyhodnoteného experimentálneho overovania, alebo ťaživý pocit akejsi nejasnej zodpovednosti, ktorá si kladie za úlohu chrániť waldorf i pred ľuďmi z vlastných radov, ktorí by svojou osobnou iniciatívou mohli hnutiu poškodiť. V tomto smere veľmi trefne na stretnutí zaznela parafráza z diela Bernarda C.J. Lievegoeda o tom, že antroposofické iniciatívy sú slabé, pričom to čo ich oslabuje je neschopnosť spolupracovať.
Ako svoju momentálnu inšpiráciu k náprave tohto stavu uvádzam na tomto mieste tri východiská praktického myslenia ako ich v jednej zo svojich prednášok vyslovil Rudolf Steiner:
– všestranný záujem o okolitý svet
– chuť a láska k našim vlastným činom, jednaniu
– vnútorné uspokojenie aj z takého myslenia, ktoré nemá učelný charakter, t.j. z myslenia samého o sebe a pre seba
Ako stojíme v snahe konfrontovať sa s požiadavkami doby práve voči druhému bodu – chuti a láske k vlastnému jednaniu?

Pre potreby APSWŠ spracoval Slavomír Lichvár

Tagy: