Správa zo stretnutia Umenie viesť waldorfskú školu, júl 2018, Nemesvámos

Streda, 11. Júl 2018

IAO – ART OF LEADING WALDORF SCHOOL
Prvé z troch plánovaných stretnutí
NEMESVÁMOS, 2.-4.7.2018

Správa zo stretnutia, Slavomír Lichvár

Obsah:
1. úvodné slovo Nany Goebel, 2.7.2018
2. k metodike práce pracovných skupín
3. výstupy z pracovných skupín
4. príklady dobrej praxe
5. možné témy pre pedagogický výskum

1. Úvodné slovo Nany Goebel

– niektoré reálie 1. waldorfskej školy Uhlandshoehe, Stuttgart
– republikánske zriadenie nerovná sa demokratická škola: Waldorfská škola ako škola bez hierarchickej pozície riaditeľa, a zároveň nie ako škola, kde má každý (teda aj rodič a žiak) rovnaké právo zasahovať. Teda škola, ktorá žije z iniciatívy učiteľov; kde je každý zodpovedný za celok. Iniciatíva a zodpovednosť – dva piliere wald. šk. Iniciatíva aj v malom – kto zdvihne papierik na školskom dvore UŽ vyvinul zmysluplnú iniciatívu.
– Steiner: Samospráva smeruje prirodzene k roztriešteniu (“Zersplittern”).
Parafráza, Steiner, Erziehungsfrage als Sozialefrage, 15.8.1919:
—“Ak chcete utvoriť veľmi nový systém riadenia, ktorý berie každú individualitu rovnako vážne, musíte pracovať na jednotiacom duchu.”
— otázka vzdelávania učiteľov. Dôležité je základné naladenie duše (učiteľa), lebo to prúdi k žiakom.
— 1. učiteľ musí byť predchnutý nadzmyslovou skutočnosťou
— 2. potrebuje vnútorne pohyblivé myslenie
— 3. nezaujíma sa iba o to, čo sa deje po smrti, ale o to, čo sa deje pred narodením človeka
Tak dosahujeme vo vzdelávaní výchovu indivídua, ja, Steiner nazýva fyziognomickou výchovou. Príspevok waldorfskej pedagogiky je v podpore individuálneho vývoja naproti tendencii doby, ktorá ľudí unifikuje, robí jednakými, jednotvárnymi. “Coca-cola culture.”
Ako podporiť jednotiaceho ducha školy? V piatok ráno po konferencii všetky deti všade na svete jasne vidia na učiteľovom vnútornom postoji aká bola konferencia – či zaujímavá, nabíjajúca alebo vyčerpávajúca. Úlohou konferencie nie je robiť rozhodnutia (ktoré sú vlastne väčšinou veľmi jednoduché, až banálne), ale pracovať na pedagogickom výskume!
– štyri učiteľské cnosti – iniciatíva, záujem, neuzavrieť kompromis s nepravdou, nezatrpknúť – ako vnútorný postoj, nie vonkajší predpis

2. K metodike pracovných skupín
“Chceme sa niečo naučiť. Preto budeme pracovať tak, že budeme zároveň školiť svoje myslenie.”
– jasne vymedziť otázku
– určiť moderátora skupiny. Má za úlohu strážiť čas a to, či ľudia hovoria k téme.
– určiť hovorcu, ktorý potom v širokom kruhu podá výstup z pracovnej skupiny. Nie nudný výstup typu: “Hovorili sme o tom, a potom o tom a potom o atď.” Ale efektívny výstup štýlom: “Navrhujeme to a to.”

3. Výstupy z pracovných skupín
– “Understanding the outcomes” – V našich podmienkach je kľúčové, aby každý jeden človek v škole poznal zodpovednosť, ktorá leží na pleciach riaditeľa. Lebo ten nesie finálnu zodpovednosť v prípade ťažšieho zranenia žiaka, závažného pochybenia učiteľa a pod. Len tak je možná efektívna samospráva.
– Stručné a jasné písomné vymedzenie úloh, dohôd a pravidiel školy. Úloha zmluvy o štúdiu, pracovnej zmluvy a pod.
– Úlohy si žiadajú prehľadný mandát. Jasnosť zadania je už samotným krokom k efektívnosti riešenia.
– Do pozície učiteľa, či člena pracovnej skupiny je potrebné človeka uviesť. Dôležitá je vzájomná podpora. Jasné zadanie (ak treba písomné), vízia a podpora. Nie kontrola a trest za nesplnenie úloh. Potreba mentora, dôveryhodnej neutrálnej osoby, ombutsmana (ktorý/á má aj dôveru rodičov).
– Záujem podporuje záujem. Angažovaný učiteľ s trpezlivou ochotou stále znova objasňovať východiská pedagogiky nájde angažovaných rodičov i žiakov. Záujem začína láskou.
– Kultúra poďakovania a docenenia.
– Zmenu prináša vždy jednotlivec: “Ja to chcem spraviť.” – je zdravý postoj. Hľadanie toho, kto to spraví a kto ponesie zodpovednosť je neefektívny postoj. Nebyť otrokom idey, ale jej živým reprezentantom.
– Pracovná skupina, či poverený jednotlivec musí mať právo v danej veci rozhodnúť. Konkrétni ľudia v kolégiu musia mať schopnosť rozpoznať kompetentnosť druhého a vložiť mu plnú dôveru, teda aj právo rozhodnúť: “Look for individual responsibility and give the right to decide. Ten you will create trust.”
– To, čo spojí učiteľa a rodiča je, keď postavia do stredu svojho záujmu dieťa.

– 50% energie musíme sústrediť na budúcnosť. Inak všetku energiu premrháme iba na čľapkanie sa v momentálnej situácii, probléme.

4. Príklady dobrej praxe
– Na jednej protestantskej škole v Berlíne (nie waldorfská škola) pestujú kultúru poďakovania. Každý piatok počas 15 minút, kedy sa zíde celá škola, môže ktokoľvek (žiak, učiteľ, zamestnanec) predstúpiť pred ostatných a poďakovať za niečo, čo si cení na druhom v konkrétnej situácii, ktorú v ten týždeň zažil. Poďakovania sú často aj za odvážny čin (napríklad proti šikane).
– Na jednej škole v Thajsku majú kaviarničku, ktorá je miestom stretnutia a rozhovorov medzi rodičmi. Jedného dňa učiteľ tejto školy zbadal v kaviarni pokazenú stoličku. Zdvihol telefón, zavolal školníka. Do dvoch hodín bola stolička opravená. Príklad jasnej predstavy o primeranom výchovnom priestore. Spomenutý učiteľ tiež inicioval, aby rodičia varili v priestore škôlky, lebo pozoroval, že deti sa nehrajú, keďže nevidia svojich rodičov pri práci. Rodičia začali variť, deti spolu s dospelými začali pestovať zeleninu na varenie a po čase sa začali opäť hrať. Príklad jasnej pedagogickej vízie – aplikovaného poznatku zo seminára (učiteľ študoval 4 roky v USA). Najprv nasleduj jasný postup, lebo to ti neskôr umožní jednať tvorivo, slobodne, a pritom pedagogicky oprávnene.
– V jednej maďarskej škole mali roky problém nájsť sprevádzajúceho učiteľa do deviatky. Skúšali všetko možné, nič nepomáhalo. Napokon si položili pracovnú otázku: “Čo je to v tej pozícii sprevádzajúceho učiteľa deviatakov také, že to nikto nechce robiť?” Po krátkom čase práce na tejto otázke sa našiel dobrovoľník pre túto pozíciu.
– Na steinerovských školách v Anglicku majú tzv. Code of Conduct, písomné Memorandum zdravých návykov. Ide o dokument koncipovaný počas dlhšieho obdobia (ideálne nie krízového) a konzultovaný s každým jedným zúčastneným, v ktorom sú zakotvené charakteristiky toho, ako sa k sebe navzájom chceme správať, prípadne vysporiadať s problémami – napr. keď dôjde k šikane, ohováraniu a pod. Takýto dokument pôsobí výrazne preventívne proti negatívnym javom v spoločenstve.

5. Možné otázky/ okruhy pre pedagogický výskum
– Zdieľať si vydarenú epochu. Napríklad náuku o kameňoch :-)))
– Prečo som práve ja práve vo waldorfskej škole? (Otázka motívu samotnej školy. Biografia školy, jednotlivca.)
– Ako vniesť do svojej pedagogickej práce nepredstieranú radosť?
– Čo môžeme očakávať u detí, ktoré prichádzajú do prvej triedy, keď
— majú uvarené mozgy v dôsledku toho, že im rodičia v rannom veku nechránia fontanelu pred slnkom čapicou?
— kvôli “buginám” strácajú kontakt s matkou a sú vystavené priamo vonkajšiemu svetu?
— sa matky s deťmi v rannom veku už vôbec nezhovárajú?
– Je pre waldorfskú školu dôležité byť malou, milou školou, alebo školou s kvalitnou pedagogikou? Ako sa môže waldorfská škola stať kultúrnym činom prítomnej doby?